Poznáte ten pocit, keď máte po štátniciach a celý svet sa Vám zdá ešte krajší? (Ja teda áno:) Hoci ma v auguste čaká ešte jedna štátnica, ten ťažký balvan mi 30.5. odpadol zo srdca. Paradoxne som odrazu nevedela ako skôr naložiť s voľným časom. Pred štátnicami som chcela robiť všetko. Fotiť, písať básne (nie, neviem písať básne ale čo mi to vadilo, keď som chcela robiť všetko len nie učiť sa?), variť kulinárske špeciality, tvoriť, maľovať. Po štátniciach som ostala zaseknutá v akomsi polosne, kedy som v noci trpela insomniou, ktorú som využívala pri pozeraní Game of thrones a cez deň som dlho sladko dospávala a myslela na opravný, ktorý mal byť pôvodne v januári spolu s hrozbou zaplatenia školného, kt bolo také vysoké, že som mala hlavu v smútku. Všetko sa však na dobré obrátilo, tento týždeň senát rozhodol, že opravné pre šťastlivcov ako som ja budú v auguste, čo znamená hurá, štúdium cez prázdniny ale aj zbohom, vidina kriminálneho života za účelom získania špinavých prachov pre školu.
Hoci sa obávam preveľmi konca augusta, s najväčšou radosťou naozaj po rokoch maľujem, fotím a pozerám filmy a chodím na dlhé prechádzky.
Tento týždeň prebehol v minulom poste spomínaný milovaný Artfilmfest 2014, ktorý som si naozaj užila, videla 12 filmov (o 2 viac ako minulý rok), nestihla Ivana Trojana ani Claudiu Cardinale ale zato šťastná prešťastná strávila 5 dní v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne.
Dúfam že aj vy (ak ma tu ešte ktosi číta:) sa máte super.
Fotky sú mix rybníčkov, nášho obľúbeného miesta pri Váhu a Cingelovho lesíku (ako inak, navštívených výlučne s Mirkom a Blekynkom :).
