Pribináčik

Pribináčik blog už všetci poznáte a ak nie, tak to hneď a zaraz napravte TU a TU. Tamka je z tých spriaznených duší, ktoré si vás v živote proste nájdu, či už ich hľadáte ako Anna zo Zeleného domu, alebo nie. Toto multifunkčné dievča made in Púchov sa vám jednoducho musí zapáčiť. Smeje sa očami tak ako v pesničkách spievaných po celé roky, je kreatívna (fotí, píše básne, maľuje, spieva a hrá v kapele Lille, vyrába so mnou handmade vecičky), veselá a milá, máme rovnaký vkus a jednoducho, je to moje dievča ktoré som nikdy nemala :)

A ZASE som ju fotila, áno.

:)

čaaaau..! :)

Ovečky

Je jeseň. Moje ročné obdobie. Narodila som sa vtedy, (pochopiteľne) mám vtedy narodeniny, ale jeseň milujem najmä kvôli tomu, že VONIA. Vonia tak, ako žiadne iné obdobie. Pre farebné listy, pre ranné hmly, pre posledné pohladenia jemných pavučiniek, cestujúcich vzduchom. Preto, že od polovice septembra sa napojím na neurčitý zvláštno - melancholický mód. Keď kráčam po meste plnom lístia, zásadne ho rozhŕňam nohami, nadychujem sa s radosťou v srdci a popri tešení sa na vianočné trhy, počítam dni do Vianoc.

Dnes sme sa šli prejsť s M a Blekym na lúčky v Kostoleckej dolinke. Okolo nás sa pomaly stmievalo a na lúčku k nám vychádzalo stádo ovečiek, napapať sa a prevetrať. Kúzelný okamih, ktorého som nikdy nebola svedkom (a väčšina "mestských" ľudí také niečo nezažije), spôsobil, že Bleky si v údive sadol a my sme len ticho pozerali a sem tam si spravili fotky na pamiatku. Uveríte mi, keď poviem, že tieto fotky nie sú z analógu? Ten krásny šum a ich atmosféra totiž prekvapil aj nás. :)

Sweet farmacologist

Miška :)

Photos by Miroslav Fapšo - Fotograf

Edit - me