Keď som bola malá, chodievala som rada k babičke na dedinu na prázdniny. Život tam voňal INAK. Páčilo sa mi, že sa tam všetci zdravia,
že tam cez dedinu chodil starček s procesiou kráv,
že ráno oznamovali kohúty,
že hneď pri dome tiekol potôčik (do ktorého som raz, nešťastnou náhodou spadla medzi husi),
že nás babka zapriahla za polorozpadnutá babetu do káričky a frčali sme na roľu...vôňa zeme...
...
...a všetky tie vône a zvuky a zvuky a dedina. Len ten kostol som nemusela. Jediné okamihy ľudské, duši a srdcu blízke pre mňa v kostole boli, keď sa podávali ruky vzájomne.
...
V Jablonke mám duše blízke. Tam je život, ktorý vonia inak. Kopanice majú akési zvláštne čaro, magičnô. Ak ste na rovnakej frekvencii, chytia si Vás, opantajú. Cestičky kľukaté ich pretínajú, dobre tam je.
Ponúkam Vám okamihy Jablonkové, minoltou zachytené.
Nela a Bela, psíčky oddané,strážkyne bdelé.
Malinká Zoe (Belina) 💚
Senník,ach. Mnoho vôní.
