Šípková

Dominika.

Nepríde Vám ako mix Umy Thurman a Šípkovej Ruženky? :)

Pekný večer

Songbird

Sú všade okolo nás. Často im nevenujeme pozornosť. Niektorých hnevá ich štebotanie. Niektorým vadí ich prítomnosť. Ich pozdravy na sklách áut sú častokrát akoby jediným pripomenutím ich jestvovania. Oni sa nám nevnucujú. Nespievajú pre nás. Ich malé hrdielka sú stvorené na to, aby vydávali jedny z najkrajších zvukov na tomto svete. A predsa ich nepočúvame, nečakáme po dlhej zime na jar, kedy nás zo snov zobudí ta najkrajšia symfónia.

Zvykli sme si nepozerať hore, nehľadať ich. Nečakať, že oblohou preletí húf krásnych drozdíkov, holúbkov, lastovičiek. Ja som iná. Stále pozerám hore. Cez deň na ne, v noci na hviezdy. Som snílek. Večne zakopávam, pretože chodím s hlavou v oblakoch, s dušou tam hore, pri nich. Ja neviem byť realista, nie som racionálny typ. Moje myšlienky sú také ako ich let. Priala by som byť ako ony, rozprestrieť svoje malé krídelká, letieť a nepozastavovať sa nad ničím, neriešiť nič v tomto svete, sem-tam zobkať nejaké tie semiačka a potravu, ktorú im vedia dobrí ľudia prichystať na zimu.

Tento post je pre nich. Ľúbim vás, vtáčiky všetkých národností <3

They met in taxi.

Never met a girl like you before

Dáša.

My sister´s sister

Kdesi pri Považskej Bystrici, v jednom čarovnom magickom lesíku,  presvetlenom jesenným slnkom a prevoňanom opadanými listami, dnes začuli hubári hrôzostrašné brechanie, sľubujúce natrhnuté nohavice a prenasledovanie až za horu. Všetci sa vyľakali, s krikom utiekli, huby nechali hubami a lesík len nám. Dnes ešte viac ako za posledné dni vyzeral jesennejšie, zasnívanejšie a pripomenul mi moju najmilšiu básničku od Tamky. Celá prešťastná som zbierala listy, žalude a cvakala ostošesť. Výsledok posúďte sami :)

STROM

Ak spadnem

Viem, že sa odrazím

Vysadnem na najbližší strom

Zapletiem konárom vrkoče

Vtúlim sa do kmeňa

On bude ma chrániť

Ja budem ho hriať

Zašuštím listami

A stratím sa v letokruhoch

...

Ak ho raz vytnú

Nájdu ma medzi trieskami

V šatách z opadnutej kôry

Na dôkaz

Že aj stromy majú dušu ...

Moja najobľúbenejšia na záver :)