Takto krásne to vyzeralo v sobotu nad Podmanínom. Privítala nás Pani Zima. Manínec len zdiaľky zdravil, stratený v mliečnej bledosti. Všetko bolo pokryté kryštálikmi ľadu, tie opadávali zo suchých stebiel a tráv, ako sa psíky cez ne naháňali. Navôkol nás rozprávková hmla a nebeské ticho. Vianočné venčenie se vším všudy. Až tu hore na mňa doľahol pokoj, presne ako píše Jana Martish TU. Až tu hore som vnútorne utíchla, (nádych/výdych) a vnímala ten pokoj. Zimná krajina.
Nechcelo sa mi vrátiť do toho hnusného zhonu "Veselé Vianoce, plné lásky, pokoja a mieru.. a teraz rýchlo zabime kapra, pohádajme sa pre somariny a trávme všetok čas zavretý vnútri."
Tak to tu mám aspoň na fotkách.
A poďme radšej častejšie von.
