Pin-up girl

Toto dievča to má. Tú vec o ktorej spieva Cole Porter v pesničke, na ktorú sa už takmer zabudlo.  Je to tá vec, ktorá núti mužov otočiť sa, otvoriť dvere a spraviť raňajky, zatiaľ čo spí. Je to tá iskra, ktorú mala Marilyn, Audrey a Grace. Dnes sa s podobným "tým niečím" nerodí/nestáva každá. Hoci možno pre svoje lásky presne "tou" je. Ako Peťa. Je Vám s ňou dobre a jej nákazlivý smiech vždy pošteklí dušu. Preto ju mám tak moc rada :) A ku všetkému, má aj Vespu!!

PS: Tešte sa na ďalší post. Peťu sme totiž fotili aj v štýle vintage! (fotky sú spred roka, keď som mala strašne silnú alergiu a skoro som ten deň neprežila :)

enjoy!

..a pusinka s Maťkom :)

Welcome to my wonderland

Ako všetci vieme, keď sa má človek, (chudák študent) učiť, celý svet je preňho hneď akýsi farebnejší, zaujímavejší a nikdy necíti takú túžbu preskúmať ho ako vtedy. Aj ja mám vtedy väčšiu chuť fotiť, prechádzať sa, viesť duchaplné rozhovory, variť a robiť náušnice.

Lesík, "náš" magický lesík teda samozrejme nesklamal ani teraz, počas tejto zvláštnej, farebnej zimy.

Love, beauty, hope and freedom

Keď si na Vás nájde Majka čas, tešíte sa ako malí. Ešte som nestretla nikoho tak bezproblémového a profesionálneho pri fotení ako ona. Nemá problém vôbec s ničím, je milá a stále sa smeje tým najkúzelnejším smiechom. Fotky sú spred roka, z mesiaca lásky. Bola strašná zima, fotila som aj s Tamkou triasli sme sa ako osiky pri Váhu a Majka sa s úsmevom tvárila, akoby bola pri mori. Teším sa keď sa opáť stretneme pri fotení :)

                         

Novoročná chatovica

Bolo dobre, štyri dni a tri noci pokoja, relaxu, smiechu a mimo reality.

Ďakujem!

Tohtoročná zima prekonáva moje očakávania. Plusové teploty ako na jar a kamaráti začínajú vyhadzovať na FB fotky ako im začínajú pučať orgovány na záhrade. Nature gone mad.. Sneh sme videli súvisle až na Štrbskom plese, ktoré bolo čuduj sa svete zamrznuté! Hoci ľad nepríjemne praskal pod našíimi schránkami, s nefalšovanou detskou radosťou sme sa po ňom rozbehli aj tak.

Bývali sme v mini penzióne u Matúšovej tety (z kolena umocneného na druhú) vo Veľkom Slavkove, nonstop zahaleného do inverznej hmly. Až keď sme vyšli vyššie ,ukázalo sa, že slnko ešte existuje. Naše tváre po tom, ako boli zaliate slnkom po niekoľkohodinovom strádaní, sa vždy zmŕštili v rozkoši z tepla.

Cesta na Hrebienok, sprevádzaná častými fotopauzami nám príjemne ubehla a ľadový zámok navštívil nakoniec len Matúš s Alicou. My sme sa zviezli dolu pozemnou lanovkou (ide to po zemi a tým pádom nemám taký strach:)

Blekynko sa mal kráľovsky, každé ráno (rozumej okolo obeda, keď sme sa všetci konečne vytrepali z postelí) špehoval cicu, ktorá sa nič netušiac prechádzala po Slavkove. Okrem toho mal navarené samé mňamky, na ktoré klasicky zvysoka kašlal. Pipoš.

Silvestrovská reportáž

Ako ste strávili Silvestra? My celkom netradične, na pohotovosti. Z pokusu zísť sa v malom počte v našom kanclovom útočisku, pokecať, sem-tam niečo zobnúť, dať si nejaký ten pohárik a len vegetiť sa vykľulo toto. Celé to začalo tým, že naša rodená gymnastka Tamka zakopla zo schodov a nešťastne si narazila nohu. V kancelárii sme sa zdržali len chvíľu, znalecky posudzovali jej narazený malíček a súkali zo seba pravdepodobné závery a diagnózy. Nakoniec nás osvietilo pre pokoj v duši (Tamkin a aj náš) predsa len zájsť na urgent v našej Pekelnej diere(PB). Nadšení myšlienkou objaviť sa na nepravdepodobnom mieste pre oslavu konca roka sme schytili foťák, dve fľaše nefiltrovaného Staropramenu a s dobrodružným duchom vyrazili.

Nasledujúca reportáž popisuje udalosti, ktoré sa skutočne stali a skutočne majú s osobami, vyskytujúcami sa na fotkách, čo do činenia.

Začiatok - Robo duchaprítomne oznámil príslušnému vrátnikovi naše prianie skutočne pokračovať v ceste až pred nemocnicu, hoci nám závora nebránila. Je to vskutku spoľahlivý súdruh!

Pred vchodom ležérne stáli a pofajčievali pacienti z lôžkového oddelenia. Oddelenie urgentného úrazového príjmu bolo vyľudnené.

Tamka zaujala trpiteľský postoj a môj výraz vyjadroval oživenie si spomienok na vlastný úraz, ktorý sa mi pred rokmi stal, kedy ma obsluhoval službukonajúci lekár v pokročilom štádiu syndrómu vyhorenia. Inak tomu nebolo ani včera. Kyslé ksichty lekárov na príjme ma donútili poľutovať Robka. Nech pri ňom stoja v budúcnu všetky jeho šťastné hviezdičky...

Toto komentár nepotrebuje, preto ho sem ani nenapíšem.

Na naše potešenie Tamiak dostal vozík, ktorý v ten deň dostál svojho najlepšieho využitia a la pretekárskej kriplkáry. Na príslušnej fotke vidno Roberta, ktorý sa už šteluje.

Jedna foto pre ilustráciu nášho zúfalstva.

Rallye sa započala!!!!!

Dlhá chodba ako stvorená na pretekanie a rehotanie sa v takú povážlivú hodinu.

Ideme dobre?

RTG, 2. poschodie.

Vianočný stromček nás očividne potešil viac ako tie dve obsluhujúce pani súdružky, ktoré sme asi vyrušili v pití kávy a sťažovaní sa na dosavadný rok.

Okej. Po Tamkinom ožiarení sme sa dozvedeli, že to predsa len nie je dobré. Cestou naspäť na úrazovku sme pripomínali vojakov, idúcich z pobitej vojny.(hláška Mirkovej starej mamy) Tamku zachvátili pochybnosti a Mirko šiel pre istotu na jednu ozdravnú fajčiarsku. Ja som nakúkala plná nádeje cez miniokienko na úrazovke, no všetko bolo márne.

Vskutku po hodnej chvíli, ktorú lekár vyplnil čučaním na snímku Tamkáčovej hnáty a klišóidným pohmkávaním nám bolo jasné, že tu niečo neleží.

Ortieľ: Pôjde to do sadry a po pár dňoch na operáciu.

Miroslav sa vrátil z fajčiarskej. Pri zdeľovaní správy mi pomykávalo kútikmi úst. Vždy, keď sa vyskytnem v situácii drásajúcej nervy mám chuť sa smiať. Zrejme to bude niečo s mozgom.

Čas nášho prebudenia a potešenia sme krátili čítaním lekárskej správy a utešovaním čoraz viac na hruškové hovno v tvári podobajúcu sa Tamku. Tamka zavolala rodičom. Začala úplne neškodne: "Oci, nezľakni sa. Zlomila som si nohu a musím ísť na operáciu." (V diaľke sme počuli plač Tamkinej mamy. Okej, zlé správy už budeme nechávať hovoriť niekoho iného.)

Tamkáč dostal barle pre liliputov a odhopkal statočne k autu. Ešte počas toho, ako jej dával hipisácky sádrista nohu do sádry som nenútene podotkla, že Tamkáč nám už Novoročný taneček nezatancuje.

Ale predsa sa ešte usmial! Veď pri predstave, koľko času teraz bude mať na učenie, by som jasala aj týždeň!

Ďakujem za najvtipnejší Silvester :) 

<3