Novoročná chatovica

Bolo dobre, štyri dni a tri noci pokoja, relaxu, smiechu a mimo reality.

Ďakujem!

Tohtoročná zima prekonáva moje očakávania. Plusové teploty ako na jar a kamaráti začínajú vyhadzovať na FB fotky ako im začínajú pučať orgovány na záhrade. Nature gone mad.. Sneh sme videli súvisle až na Štrbskom plese, ktoré bolo čuduj sa svete zamrznuté! Hoci ľad nepríjemne praskal pod našíimi schránkami, s nefalšovanou detskou radosťou sme sa po ňom rozbehli aj tak.

Bývali sme v mini penzióne u Matúšovej tety (z kolena umocneného na druhú) vo Veľkom Slavkove, nonstop zahaleného do inverznej hmly. Až keď sme vyšli vyššie ,ukázalo sa, že slnko ešte existuje. Naše tváre po tom, ako boli zaliate slnkom po niekoľkohodinovom strádaní, sa vždy zmŕštili v rozkoši z tepla.

Cesta na Hrebienok, sprevádzaná častými fotopauzami nám príjemne ubehla a ľadový zámok navštívil nakoniec len Matúš s Alicou. My sme sa zviezli dolu pozemnou lanovkou (ide to po zemi a tým pádom nemám taký strach:)

Blekynko sa mal kráľovsky, každé ráno (rozumej okolo obeda, keď sme sa všetci konečne vytrepali z postelí) špehoval cicu, ktorá sa nič netušiac prechádzala po Slavkove. Okrem toho mal navarené samé mňamky, na ktoré klasicky zvysoka kašlal. Pipoš.