Silvestrovská reportáž

Ako ste strávili Silvestra? My celkom netradične, na pohotovosti. Z pokusu zísť sa v malom počte v našom kanclovom útočisku, pokecať, sem-tam niečo zobnúť, dať si nejaký ten pohárik a len vegetiť sa vykľulo toto. Celé to začalo tým, že naša rodená gymnastka Tamka zakopla zo schodov a nešťastne si narazila nohu. V kancelárii sme sa zdržali len chvíľu, znalecky posudzovali jej narazený malíček a súkali zo seba pravdepodobné závery a diagnózy. Nakoniec nás osvietilo pre pokoj v duši (Tamkin a aj náš) predsa len zájsť na urgent v našej Pekelnej diere(PB). Nadšení myšlienkou objaviť sa na nepravdepodobnom mieste pre oslavu konca roka sme schytili foťák, dve fľaše nefiltrovaného Staropramenu a s dobrodružným duchom vyrazili.

Nasledujúca reportáž popisuje udalosti, ktoré sa skutočne stali a skutočne majú s osobami, vyskytujúcami sa na fotkách, čo do činenia.

Začiatok - Robo duchaprítomne oznámil príslušnému vrátnikovi naše prianie skutočne pokračovať v ceste až pred nemocnicu, hoci nám závora nebránila. Je to vskutku spoľahlivý súdruh!

Pred vchodom ležérne stáli a pofajčievali pacienti z lôžkového oddelenia. Oddelenie urgentného úrazového príjmu bolo vyľudnené.

Tamka zaujala trpiteľský postoj a môj výraz vyjadroval oživenie si spomienok na vlastný úraz, ktorý sa mi pred rokmi stal, kedy ma obsluhoval službukonajúci lekár v pokročilom štádiu syndrómu vyhorenia. Inak tomu nebolo ani včera. Kyslé ksichty lekárov na príjme ma donútili poľutovať Robka. Nech pri ňom stoja v budúcnu všetky jeho šťastné hviezdičky...

Toto komentár nepotrebuje, preto ho sem ani nenapíšem.

Na naše potešenie Tamiak dostal vozík, ktorý v ten deň dostál svojho najlepšieho využitia a la pretekárskej kriplkáry. Na príslušnej fotke vidno Roberta, ktorý sa už šteluje.

Jedna foto pre ilustráciu nášho zúfalstva.

Rallye sa započala!!!!!

Dlhá chodba ako stvorená na pretekanie a rehotanie sa v takú povážlivú hodinu.

Ideme dobre?

RTG, 2. poschodie.

Vianočný stromček nás očividne potešil viac ako tie dve obsluhujúce pani súdružky, ktoré sme asi vyrušili v pití kávy a sťažovaní sa na dosavadný rok.

Okej. Po Tamkinom ožiarení sme sa dozvedeli, že to predsa len nie je dobré. Cestou naspäť na úrazovku sme pripomínali vojakov, idúcich z pobitej vojny.(hláška Mirkovej starej mamy) Tamku zachvátili pochybnosti a Mirko šiel pre istotu na jednu ozdravnú fajčiarsku. Ja som nakúkala plná nádeje cez miniokienko na úrazovke, no všetko bolo márne.

Vskutku po hodnej chvíli, ktorú lekár vyplnil čučaním na snímku Tamkáčovej hnáty a klišóidným pohmkávaním nám bolo jasné, že tu niečo neleží.

Ortieľ: Pôjde to do sadry a po pár dňoch na operáciu.

Miroslav sa vrátil z fajčiarskej. Pri zdeľovaní správy mi pomykávalo kútikmi úst. Vždy, keď sa vyskytnem v situácii drásajúcej nervy mám chuť sa smiať. Zrejme to bude niečo s mozgom.

Čas nášho prebudenia a potešenia sme krátili čítaním lekárskej správy a utešovaním čoraz viac na hruškové hovno v tvári podobajúcu sa Tamku. Tamka zavolala rodičom. Začala úplne neškodne: "Oci, nezľakni sa. Zlomila som si nohu a musím ísť na operáciu." (V diaľke sme počuli plač Tamkinej mamy. Okej, zlé správy už budeme nechávať hovoriť niekoho iného.)

Tamkáč dostal barle pre liliputov a odhopkal statočne k autu. Ešte počas toho, ako jej dával hipisácky sádrista nohu do sádry som nenútene podotkla, že Tamkáč nám už Novoročný taneček nezatancuje.

Ale predsa sa ešte usmial! Veď pri predstave, koľko času teraz bude mať na učenie, by som jasala aj týždeň!

Ďakujem za najvtipnejší Silvester :) 

<3